


10 Vyslanie misionárov
naše katechézy v rámci projektu misijnej školy Vendelína Javorku pomaly spejú k svojmu zavŕšeniu. Najprv sme spolu uvažovali o dôležitosti a význame misijného poslania a jednotlivé aspekty sme si približovali na príkladoch z pôsobenia pátra Vendelína.
Bratia a sestry vo viere,
naše katechézy v rámci projektu misijnej školy Vendelína Javorku pomaly spejú k svojmu zavŕšeniu. Najprv sme spolu uvažovali o dôležitosti a význame misijného poslania a jednotlivé aspekty sme si približovali na príkladoch z pôsobenia pátra Vendelína. V katechézach sme sa inšpirovali rozprávaním o Ježišovej misii: „Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera… Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc... Týchto dvanástich Ježiš vyslal.“ (Mt 9, 35-36; 10, 1.5).
V každej katechéze sme sa zamerali na jedno zo slovies popisujúcich Ježišovu činnosť. Tým posledným je sloveso „vyslal“. Dnes sa spolu pozrieme na to, ako Ježiš svojich misionárov vysiela na cestu.
Ježišovou evanjelizačnou metódou sú ľudia
Od začiatku svojej verejnej činnosti ako putujúci rabbi ohlasuje evanjelium zástupom a zároveň zhromažďuje okolo seba tých, ktorí sú ochotní učiť sa – učeníkov. Im sa venuje zvlášť, pretože čoskoro príde deň, keď ich vyšle na misie. Oni túto identitu prijímajú a od prvých dní sami spontánne svedčia o Kristovi tam, kde práve sú. Tak Ondrej získa pre učeníctvo svojho brata Šimona, Filip osloví známeho Natanaela a Matúš pozve na stretnutie s Ježišom svojich vtedajších spoločníkov – ľudí z okraja spoločnosti, mýtnikov a hriešnikov. Tak to vlastne robí aj Cirkev – na záver každej liturgie nám pripomína, že sme poslaní na misiu, keď hovorí: „Choďte v mene Božom!“
Keď Ježiš vysiela...
Keď Ježiš učeníkov prvýkrát vysiela na misijnú cestu, dáva im inštrukcie, ktoré stoja za to, aby sme si ich osvojili aj my.19
Jasný cieľ. Opätovne im objasňuje svoj zámer – majú ohlasovať Božie kráľovstvo, ktoré sa priblížilo. Prostriedkom, ktorý otvára srdcia ľudí pre vieru, je služba uzdravovania a prinášania útechy trpiacim.
Misia sa začína doma. Ježiš im určil, ku komu majú ísť najskôr. Neposiela ich hneď do celého sveta; najskôr majú ísť k svojim príbuzným a rodákom. Byť misionárom „tam, kde si“ znamená začať vo vlastnej obývačke alebo kuchyni a pokračovať v obchode či na zastávke autobusu kúsok od domu. Často chceme zachraňovať svet na druhom konci planéty, ale zabúdame na „exulanta“ vo vedľajšej izbe či na osamelého suseda.
Vykročiť s dôverou. Ježiš im radí, aby si nebrali na cestu nič. Misionár sa nemá nechať brzdiť nadmerným zabezpečovaním sa pozemskými prostriedkami. Jeho hlavným prostriedkom nie je dokonalé technické vybavenie, ale dôvera v toho, ktorý ho vysiela.
Hľadanie spojencov. Ježiš radí nájsť v každom mieste láskavú osobu, u ktorej možno nájsť zázemie. „Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej,“ hovorí (Mt 10, 11). Okolo takýchto ľudí sa potom formujú nové spoločenstvá viery.
Počítať s krížom. Misionár musí byť pripravený na ťažkosti, nepochopenie či neprijatie. S tým proste treba počítať. Ale misionár nepočíta neúspechy, počíta výhry.
Sila spoločenstva. Misionár nemá byť sám. Ježiš ich posiela v dvojiciach, aby si navzájom pomáhali. To neznamená, že misionári vždy pôsobia v dvojici. Znamená to, že každý z nás potrebuje niekoho, s kým môže zdieľať svoje radosti i ťažkosti misijnej služby.
Návrat k prameňu. Misionár sa po čase vracia tam, odkiaľ bol vyslaný, aby načerpal sily a podal správu tým, ktorí ho vyslali na cestu.
Návrat Vendelína Javorku
Viaceré z týchto prvkov sú viditeľne prítomné aj v živote pátra Vendelína Javorku. Zvlášť treba zdôrazniť ten posledný. Keď sa po prepustení z gulagu v roku 1955 vrátil na Slovensko, mal už 72 rokov a podlomené zdravie. Ale komunistická moc mu ani tak nechcela dovoliť, aby posledné roky svojho života prežil v spoločenstve rehoľných bratov jezuitov alebo v rímskom Russicu, ktoré sám založil a niekoľko rokov viedol. Fyzicky sa nemohol vrátiť tam, odkiaľ bol na misie vyslaný. Ba bolo mu bránené aj v tom, aby o svojej službe podal správu.
On sa však vrátil k prameňu iným spôsobom. Hoci žil v nútenej izolácii, v malej izbe v Žiline u svojej netere Oľgy, jeho dni boli naplnené modlitbou a tichou službou rodine, susedom a kňazom, ktorých tajne povzbudzoval. Štátna bezpečnosť mu nemohla zabrániť, aby tieto roky prežíval s Kristom, ktorý ho na misiu poslal a ktorý ho sprevádzal.
V Markovom evanjeliu čítame, že keď sa učeníci vrátili z misie, Ježiš im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte“ (Mk 6, 31). Roky v Žiline boli pre nášho misionára práve takýmto časom – časom odpočinku v Kristovej prítomnosti pred jeho poslednou cestou domov, do večnosti.
Čo môžeme urobiť v tomto mesiaci?
Prečítajte si desiatu kapitolu Evanjelia podľa Matúša, nájdete v nej Ježišove inštrukcie učeníkom pred ich prvou misijnou cestou. Vyhľadajte v nej body, o ktorých sme hovorili: Cieľ misie, misia medzi vlastnými, výstroj misionára, spojenci, kríž, spoločenstvo a návrat z ciest. Potom rozprávanie aplikujte na svoju životnú situáciu. Prijmite Ježišovo poverenie a vykročte.
Modlitebné úmysly
Pane, prosíme ťa za celú Cirkev: aby sa nebála vychádzať na periférie a prinášať radostnú zvesť všetkým, ktorí žijú v temnote beznádeje.
Pane, prosíme ťa za misionárov, ktorí pracujú v ďalekých krajinách i v našom blízkom okolí: posilňuj ich vedomím, že ty ich vysielaš a ty sám kráčaš s nimi.
Pane, prosíme ťa za členov našich farských misijných tímov: sprevádzaj ich pri uskutočňovaní ich projektov a daj, aby ich nadšenie zapálilo srdcia mnohých ľudí v našej farnosti.