


8 Povolanie misionárov
motto Roku Vendelína Javorku znie: „Staň sa misionárom tam, kde si.“ V predchádzajúcich katechézach sme uvažovali o misionárskom povolaní všeobecne, no v nastávajúcich troch mesiacoch sa zameriame na to, ako sa my sami, v našej farnosti, môžeme stať misionármi každý na mieste, kde nás Pán zasadil. Tento mesiac si povieme o prvých troch krokoch misionára: o vyvolení, spoločenstve a zasvätení.
Bratia a sestry,
motto Roku Vendelína Javorku znie: „Staň sa misionárom tam, kde si.“ V predchádzajúcich katechézach sme uvažovali o misionárskom povolaní všeobecne, no v nastávajúcich troch mesiacoch sa zameriame na to, ako sa my sami, v našej farnosti, môžeme stať misionármi každý na mieste, kde nás Pán zasadil. Tento mesiac si povieme o prvých troch krokoch misionára: o vyvolení, spoločenstve a zasvätení.
Vyvolenie
Ježiš si misionárov vyberá. Pred mesiacom sme hovorili o tom, aký vplyv malo na Ježiša stretnutie so zástupom ľudí, ktorí boli sklesnutí a zmorení ako ovce bez pastiera. V reakcii na to „zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu“ (Mt 10, 1), teda vybral si spomedzi svojich učeníkov užší tím, zvlášť ich pripravil na službu a vyslal ich na misiu.
Koho si Ježiš vybral? Poznáme ich mená: Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Bartolomej… Niektorí z nich prišli za Ježišom z vlastnej iniciatívy, iných zavolal on sám. Líšia sa charakterom, spoločenským postavením, náboženskou skúsenosťou aj motívmi. Niektorí z nich by mali radi dôležité postavenie v nebeskom kráľovstve, ďalší by chceli zvolávať hromy a blesky na tých, čo majú iný názor, a iní z nich by zrejme privítali, keby sa Ježiš postavil na čelo povstania proti Rimanom. V tom všetkom sa odlišujú. No podstatné je to, čo majú všetci títo muži spoločné: Všetci sú ochotní učiť sa. Ježiš si vyberá tých, ktorí sú ochotní učiť sa. Nepýta sa, či sú schopní, ani či sú dobrí. Pýta sa, či sú ochotní.
Predstavte si Ježiša, ako sa vás dnes pýta: Si ochotný stať sa misionárom tam, kde si? Chceš sa to naučiť? Nehovorte žiadne „ale“ – ale ja na to nemám, nedokážem to, bojím sa, tamten by sa na to hodil lepšie… V duchu odpovedzte len áno alebo nie. Alebo si doprajte čas na premýšľanie. Nemusíte odpovedať hneď. Osobne však dúfam, že poviete: „Áno, chcem sa učiť byť misionárom tam, kde som.“
Spoločenstvo
Tí, ktorí odpovedali Ježišovi na jeho pozvanie „áno“, majú spoločnú aj ďalšiu vec: Od tej chvíle boli spolu, tvorili spoločenstvo Ježiša a jeho učeníkov. V májovej katechéze sa objavila výzva, aby sme každý deň čítali Evanjelium podľa Marka, všímali si Ježiša ako učiteľa a učili sa od neho napodobňovaním. Pretože tak sa učili aj apoštoli: trávili čas s ním a s ostatnými a všímali si Ježiša, napodobňovali ho všade tam, kde boli.
Teraz však musíme zdôrazniť aj spoločenstvo učeníkov. Nie nadarmo Ježiš posielal učeníkov na misiu vo dvojiciach. Kresťania vždy myslia v množnom čísle. V množnom čísle sa modlíme „Otče náš“. A v množnom čísle prijímame poverenie na záver liturgie: „Choďte v mene Božom,“ alebo „Choďte a ohlasujte Pánovo evanjelium.“
A tak si môžeme opäť predstaviť Ježiša, ktorý sa dnes pýta: Si ochotný stať sa misionárom tam, kde si, spolu s inými misionármi? Opäť skúste dať v duchu jednoduchú odpoveď, áno alebo nie, bez akéhokoľvek „ale“.
Zasvätenie
Obavy, výhrady, pochybnosti – všetky tie naše „ale“ sú, samozrejme, dôležité. Ale teraz nie sú namieste. Súvisí to s tretím krokom. Ak sa staneš misionárom tam, kde si, nebude to výsledok tvojho úsilia. Bude to ovocie spojenia tvojho úsilia, podpory spoločenstva a Kristovej milosti. A Ježiš má moc nad každým naším „ale“. Ako to s obľubou hovorieva jeden autor: „Ježiš nepovoláva kvalifikovaných, ale kvalifikuje povolaných.“
Opäť si predstavte Ježiša, ako sa vás dnes pýta: Chceš sa zasvätiť povolaniu byť misionárom tam, kde si? Bez výhrad, s poslušnosťou svojmu Majstrovi Ježišovi Kristovi?
Prvé kroky misionára Vendelína Javorku
Vyvolenie, spojené s ochotou učiť sa, spoločenstvo bratov v misijnej službe a zasvätenie – to boli aj prvé kroky misijného povolania pátra Javorku.
Vyvolenie: Už keď sa Vendelín Javorka stal kňazom, zrodila sa v ňom silná túžba odísť ako misionár na Ďaleký východ. Generálny predstavený však jeho ponuku odísť na misie odmietol. Páter Vendelín to prijal, čakal a pripravoval sa. Študoval jazyky; okrem slovenčiny a latinčiny hovoril maďarsky, nemecky, rusky, francúzsky a taliansky. Bol ochotný učiť sa. A keď prišiel deň vyvolenia pre misiu v Rusku a Ježiš ho prostredníctvom predstavených povolal, bol pripravený.
Spoločenstvo: Páter Javorka si uvedomoval dôležitosť spoločenstva. Preto na prípravu misionárov založil kolégium Russicum. Bolo to viac než vysoká škola. Boli komunitou, v ktorej sa navzájom podporovali. Tí, ktorí odišli na misie, sa mohli spoľahnúť na materiálnu i duchovnú podporu svojho spoločenstva. A zároveň mali istotu, že sa majú kam vrátiť.
Zasvätenie: Vendelín Javorka zasvätil život misionárskej službe. To nie je fráza, to je vyjadrenie jeho životného postoja. Ako misionár sa ocitol na miestach, kam by sa z vlastnej iniciatívy určite nevybral. Nikto si nevyberie mučenie vo vyšetrovačke sovietskej tajnej polície ani ponižovanie v trestaneckej kolónii. Ale páter Javorka vedel, že tam nie je preto, lebo ho tam bez súdu poslal zločinecký komunistický režim. Vedel, že je tam preto, lebo ho tam poslal Kristus.
Čo môžeme urobiť v tomto mesiaci?
V tomto mesiaci sa sústredíme na vnútornú dispozíciu pre povolanie byť misionárom tam, kde žijeme.
Nájdite si tento týždeň chvíľu ticha pred Bohom a ak ste tak ešte neurobili, odpovedzte mu na jeho volanie bez podmienok. Povedzte: „Pane, tu som, som ochotný učiť sa byť tvojím nástrojom.“
Urobte zo svojej odpovede na Ježišovo pozvanie k misii tému svojich rozhovorov. Povedzte o svojom rozhodnutí niekomu z ľudí, o ktorých viete, že tiež počúvajú túto katechézu. Veď pravdepodobne aj oni stoja pred podobnou voľbou ako vy. Je dobré o sebe navzájom vedieť. Veď sme jedno spoločenstvo povolaných, ktorí kráčajú spolu.
Každé ráno tohto mesiaca začnite krátkou modlitbou pátra Javorku alebo jednoduchým vzdychnutím: „Gospodi, pomiluj (Pane, zmiluj sa), do tvojich rúk porúčam svoj dnešný deň.“ Odovzdajte mu svoje obavy („ale“), ktoré vám bránia svedčiť o ňom v práci či v rodine.
Modlitebné úmysly
Pane, prosíme ťa za našu Žilinskú diecézu: daj nám milosť a odvahu vidieť príležitosti na misiu v našom okolí a nezatvárať oči pred duchovným hladom našich blížnych.
Pane, prosíme ťa za nás všetkých: osloboď nás od strachu, že na misiu nie sme dosť dobrí, a pripomínaj nám, že ty si ten, kto dáva silu i vzrast.
Pane, povolaj si z našej farnosti misionárov a misionárky – nových služobníkov a služobnice pre tvoju veľkú žatvu.